Peter Lančarič
Fotografia umožňuje človeku vidieť veci príliš veľké, alebo príliš malé, veci rýchle premieňa na pomalé, a naopak. Otvára pohľad na javy a udalosti, ktoré z toho alebo onoho dôvodu ležia mimo naše zorné pole. Fotografovanie spochybňuje predpoklady a limity ľudského vnímania. Všadeprítomné, nenápadné súčasti ľudskej existencie tak nezostávajú bez povšimnutia. Fotograf zvedavo pátra ako to je alebo ako to bolo, zisťuje a opticky skúma. Hľadá nové súvislosti a pohľady. Hovorí to, čo sa nedá povedať slovami. Veci prchavé konzervuje a pridáva esenciu vecnosti. Prepožičiavam si slová profesora V.V. Štecha: „Treba však mať aj trochu zvláštneho citu a pravý fotograf by mal mať aj rys objaviteľského nutkania. Až potom sa dostane do jeho obrazov vyšší zmysel, potom sa ešte len zo záľuby a z remesla stáva skutočné inteligentné oko sveta, upriamené na život, na maličkosti a aj veci veľké.“1
LANČARIČ, P.: Schody na rohu ulice, Zhasni, Sociologické portréty, Tvoria svet a štastie vo vlastnej kuchyni, Autoportréty. In European Journal of Media, Art and Photography, 2015, Vol. 3, No. 1, p. 96-128, ISSN 1339-4940.